Hrady
Hrady sú historické budovy, ktoré majú zaujímavú a bohatú minulosť, nachádzajú sa hlavne v prírodnom prostredí a často sú zaradené medzi kultúrne pamiatky.
Sklabinský hrad
Sklabina je najvý znamnejším z turčianskych hradov. Tento ranogotický hrad sa vypína nad obcou S klabinský Podzámok. Pri jednej z gotických prestavieb jadro hradu získalo prvé op evnené predhradie s dvoma baštami. R. 1468 upravili zo starého objektu neskorogotickú kaplnku, z ktorej sú dodnes zachované nepatrné gotické architektonické detaily.
Sklabinský hrad pozostával z troch častí, z ktorých najstaršia, nazývaná i "Horný" alebo "Starý hrad", je najväčšmi spustošená. V súčasnosti sa tu konajú akcie historického šermu a iné akcie. Existuje aj možnosť, po odpracovaní niekoľkých hodín na oprave hradu a úprave okolia, prespať na hrade v jedinej zachovalej bašte.
Znievsky hrad
Znievsky hrad sa vypína od 13. storočia na vrchu vysokom 988m. Bol sídlom Turčianskej stolice. Zostali z neho len zrúcaniny a strašidelný príbeh o hladujúcich na hrade za tatárskeho obliehania, keď sa sem uchýlil kráľ Belo IV. Význam hradu neskôr upadal a z tohto obdobia pochádza aj jeho nové pomenovanie, hrad Zniev (predtým Turčiansky hrad). Z hradu dnes ostali veľmi poškodené základy budov a stavieb v hornom hrade.
Blatnický hrad
Blatnický hrad je zrúcanina nachádzajúca sa v pohorí Veľká Fatra na nízkom vápencovom chrbte Plešovice (658 m n. m.), oddeľujúcom Gaderskú dolinu od Turčianskej kotliny, zhruba
Blatnický hrad na strmom kopci za obcou Blatnica vznikol v druhej polovici 13. storočia a prvú správu o ňom máme z roku 1300, keď bol jeho majiteľom Peter z Brezovice. Neskôr sa stal kráľovským majetkom. Hrad postavili na ochranu cesty zvanej magna via, vedúcej z Nitry na sever. Keď sa začala používať západnejšie situovaná pohodlnejšia komunikácia z Nitry cez Mošovce do Martina a ďalej na sever, stará cesta pod menom antiqua via stratila svoj pôvodný význam a dôležitosť hradu upadla. Preto panovníci nemali oň väčší záujem. Dávali ho často do zálohy, a tak hrad prechádzal v 15. a v prvej polovici 16. storočia rukami rôznych držiteľov (Pongrác zo Sv. Mikuláša, Peter Komorovský, rodiny Necpalskovcov a i.), ktorí ho často skôr iba spravovali a využívali, než udržiavali.
Hrad rozšírili až Révaiovci, ktorí ho dostali do vlastníctva roku 1540. V druhej polovici